reklama

Gabina Weissová o blogovaní a cenách

Gabina Weissová sa včera stala legendou. Aj keď ma za toto označenie určite pri najbližšom stretnutí zahluší, je to fakt. Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation tento rok pro prvý raz udeľovala Novinársku cenu aj v kategórii blog. A historicky prvé víťastvo si odniesla práve Gabina. A tu je prvý rozhovor s čerstvou laureátkou. Príjemné čítanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (111)
Ja skutočne nie som súťaživý typ.
Ja skutočne nie som súťaživý typ. (zdroj: Archív G.W.)

Aj keďto bude znieť otrepane, čo ťa primälo blogovať ?

Nie čo ale kto by mala znieťotázka. A moja odpoveď je - Vlado Schwandtner. Objavila som raz večer jeho bloga články o tom, ako čaruje s deckami, čo lietali v drogách. A sedela som pripočítači bez prestávky snáď celý týždeň, kým som ho "celého"neprečítala. Napísala som mu mail, chcela som sa s ním stretnúť. Bol takýže: čau, kde máš auto, nasadni a poď za mnou, tuto kúsok je to, tak ideme.A potom som sa ocitla u nich doma. Ľudka mi urobila kávičku a jasom Vlada zdržovala pekné štyri hodiny. (Vlado, tak nejako, však? ) Sedeli smev jeho „cimre" a on rozprával, ja nasávala. Slová, myšlienkya tak nejako som sa v príbehoch tých deciek našla aj ja. A pridebate o tom, ako si vedú denníčky, mi Vlado povedal:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Keď sa na to všetko, čo máš zasebou, ešte raz nepozrieš, keď to znovanerozrýpeš, nezbavíš sa toho."

A tak som si založila svojblog na sme.sk a začala som písať...

Každý jeden článok bolskúsenosťou, ku ktorej som sa v myšlienkach musela vrátiť a keď somchcela, aby ľudia pochopili, čo sa so mnou dialo, musela som si hov myšlienkach aj opätovne odžiť. A keď bol príbeh na papieria zverejnený, zdalo sa mi, že je to ako s knihou. Ďalšiaa ďalšia kapitola uzavretá. A Vlado mal pravdu. Písalo sa mi tovšetko nesmierne ľahko, sama som bola prekvapená, že som si sadla a za 15minút to zo mňa vyliezlo cakum - prásk. Problém mi robili len články, ktoréopisovali udalosti, za ktoré som sa fakt hanbila. A myslela som, že ichnikomu neprezradím. V živote. Ale nakoniec som si uvedomila, že ma čítajúaj dievčatá, ktoré majú problém s anorexiou alebo bulímiou práve teraza čakajú na každý ďalší článok. A keď som povedala A, musela sompovedať aj B a C a nakoniec aj Z. Aby bola mozaika obrazu PPP - čkarkyúplná. Aby pochopili aj tí, ktorí s takým dievčaťom žijú a netušia,čo to s ňou dokáže urobiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Si súťaživý typ ?

Čo znamená súťaživý? Že keď somhrala volejbal a dostali sme sa do finále nejakého turnaja, že ma išloporaziť, keď to nakoniec nevyšlo a ja som šmarila kolenačky do kútaa nechcela som ich viac vidieť? Ak toto, tak áno, som súťaživáa štvalo ma, keď sme sa na tréningoch nadreli a náhoda - blbec tozariadila inak.

Ak to však znamená, že sa mámv živote trepať niekam, kde to možno hviezdičkuje, trbliece sa a hrátam krásna hudba, tak nie. A načo? Nech si idú iní, nepotrebujemv reálnom živote súťažiť s nikým a s ničím. Úspech ženiedopredu ale to všetko je veľmi relatívne. Ak je niekto dobrý a fakt macherv niečom, o čom ja nemám ani šajnu, neskúšam sa s ním ani lenpostaviť do blokov. Viem odhadnúť svoje schopnosti a nezvyknem sapreceňovať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aký simala pocit, keď som ti oznámil, že si nominovaná a aký, keď Miloš Čermákoznámil tvoje meno?

Keď si mi zavolal, chvíľu mitrvalo, aby som si spomenula, o čom hovoríš. Zabudla som, že sa takátosúťaž rozbehla a sám vieš, že som sa do nej osobne neprihlásila, takže somto úplne vypustila z hlavy. No a - prekvapilo ma to ale na druhej strane -bola som rada, že v trojke sme boli blogeri zo SME a že víťazstvoteda určite ostane „doma".

Keď už som sedela v Astorke,stále som pohľadom hľadala Vlada a bola som nervózna, že ho nikde nevidím.Kamarátka, ktorá sedela vedľa mňa, mi držala ruku a ja som cítila, že jumám ako ľad. A že sa mi trasie. Z ľudí, z priestoru, zovšetkého. Nemusím veľmi „oficiality". Víťazstvo za blog sa vyhlasovalo takmerna úvod a to ma prekvapilo nepripravenú .-) Na pódium sa postavil obrovskýchlapík a bol celkom vtipný. Začala som ho počúvať, sledovať pohybya gestá, ako bojuje s mikrofónom a keď nakoniec povedal mojemeno, mala som čo robiť. Lebo: schovať žuvačku do servítky, minerálku Monike dorúk, tašku šmariť na zem, báj očko preletieť, ako vyzerám a utekať napódium. Našťastie, žiadna reč nebola potrebná a som rada, lebo by sa mi asiod nervozity triasol hlas. Keď som si sadla znova na svoje miesto, búchalo misrdce a Moni ma sfúkla, že som sa neusmievala. Ja ani neviem, kam sompozerala a čo som videla, a kam som kráčala. Mám z toho momentuokno, nie ešte, aby som sa usmievala.-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslíš,že majú zmysel súťaže na novinárskom poli?

Nie som súťaživý typ, veď vieš.-)

Nevidím do hláv súťažiacicha ani porotcov. Niekoho možno takáto súťaž nakopne k maximu ale skôrsi myslím, že väčšina nominovaných si svoju prácu počas roka odvádzalo beztoho, že by niekde v diaľke videli len plaketu s titulom Víťaznovinárskej ceny za rok 2006.

Zmysel novinárskej ceny vidímmožno v zadosťučinení za vynaložené úsilie alebo môže byť pre novinárapríjemnou bodkou za pracovným rokom.

Ľudiasú závistliví...už vieš, čo s cenou?

Mnezatiaľ prišli iba samé prajné maily a správy, takže sa naozaj nemôžem nazávisť ľudí z môjho okolia sťažovať.

Čo scenou? Prišla som ku nej ani neviem ako, nenafixovala som sa ani na to lajstro,čo mi dali, ani na...

...akje pravdou, že cenou je aj finančná odmena, mám s ňou svoje plány. (Je to pravda. Každý víťaz získa cenu v hodnote zdaniteľných 25 000 Sk. Poznámka R.D.). Musímsi to však ešte premyslieť, aby to malo taký účinok, ako by som si želala. Ideo dievča. Z anorexie prešla nedávno do bulímie, s mamou má veľmidisharmonický vzťah a domáce prostredie ju zabíja. Píšeme si, môžempovedať, že denne. Poznám jej príbeh a niekoľkokrát sme spolu prekonávalikrízy. Ona doma, ja napríklad v aute alebo za počítačom. Je to však dlhácesta a chcela by som, aby odišla z domu. Aspoň na dva mesiace. Nechzíska iný pohľad na svet a na seba. Nech pretrhne väzbu s mamoua nech si obe dajú čas. Nech sa skúsi naštartovať. Nevadí, že po tisíciraz. Na liečení už bola a nula bodov. Chcela by som, aby si ju na dvamesiace ku sebe zobral Vlado. Povedal mi svojho času, že keby ma dostal do rúkvtedy, keď som bola na tom zle, možno by som sa vyhla psychiatriia nemuselo to trvať tak dlho. Musím ale najskôr hodiť reč s níma napokon, skúsiť presvedčiť aj to dievča, že o chvíľu môže byťneskoro. Ak však nebude ona chcieť, neurobím nič. Lebo aj také myšlienky máva,že túži zomrieť. Proti tomu neviem bojovať a neviem ju presviedčať argumentmi,ktoré často neberie vôbec na vedomie.

Aknebude chcieť ona, možno peniaze pomôžu nejakej inej. Lebo práve na prachochich liečba (tak strašne dôležitá) často stroskotáva...Takže tak...

Jo a ešte som chcelapovedať, že keď som na tom pódiu mlčala, tak teraz môžem, nie?

Ďa k o v a č k a:

„Ďakujem adminom blogu.sme zapriestor a ďakujem priateľom, diskutérom aj náhodným zblúdilcom, ktorí siprišli prečítať moje články, za podporu. Lebo inak neviem, ako by som to sozdravou mysľou všetko dopísala. A že moji blízki sú trpezliví, keďokupujem do noci počítač. A že sa polepším:-)"

A ešte obrazový materiál na záver:

Obrázok blogu



"Obrovský" muž - český novinár Miloš Čermák odovzdáva Gabine cenu.

Obrázok blogu

A úsmev do publika. (Foto TASR)

Róbert Dyda

Róbert Dyda

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu