Už neadminujem blog SME. Zoznam autorových rubrík: Literárna bobopédia, Filmy a TV, Knihy, Blogospotne, Tie roky 80-te, Viditeľné mestá, Internet, Obuškom po hlave, Hviezdy a ich mýty, Poviedka na nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Keď odvážny hrdina zachráni princeznú pred strašnou príšerou, dostane ju za ženu a pol kráľovstva k tomu. To vie každé malé dieťa. Príbeh o Andromede je vraj jedným z prvých, ktorý túto schému použil. Táto svojim spôsobom pramatka rozprávok sa tak právom ocitla na oblohe.
povedal mi včera na zastávke električky postarší pán, ktorého pobúrilo graffiti KGB na stene polikliniky. "Za uši vyťahať by bolo treba všetkých tých, čo šli na námestia," dodal. Aj keď mi je jasné, že patrí k naturelu ľudí zabúda
Keby som našiel v nejakom dotazníku otázku, čím ste chceli byť ako dieťa, bez problémov môžem odpovedať - astronómom. Napokon to samozrejme dopadlo úplne inak, ale nočná obloha bez jediného mraku najlepšie mimo mesta, ma vie dostať aj dnes. Neraz aj s mapou súhvezdí v ruke. Apropos súhvezdia. Múdre knihy hovoria, že už za čias Sumerov ľudia identifikovali napríklad v súhvezdí Orla vtáka. Každá civilizácia videla na oblohe niečo iné a tak napríklad Veľký voz sa volá Veľká naberačka u amerických Indiánov či Veľký medveď u Grékov. Vačšina súhvedzí vďačí za svoj názov Ptolemaiovi a hviezdy zas Arabom. Až v roku 1925 Medzinárodná astronomická únia ústálila počet súhvezdí na dnešných 88. Ale akým príbehom vďačia súhvezdia za svoje označenia ? Ako prišli k svojmu menu napríklad Vlasy Bereniky ? Prečo niektoré súhvezdia tvoria celé skupiny ? Prečo sa Orion a Škorpión nikdy nevyskytujú naraz na oblohe ? Rozhodol som sa preto s ohľadom na svoj detský sen, dať dokopy príbehy, ktoré sa stali nesmrteľné a pridať k nim niektoré známe literárne, filmové či výtvarné spracovania. Verím, že sa mi podarí opísať všetkých 88 súhvezdí. Nabudúce teda Andromeda - spútaná princezná.
O všetko sa rozdeľ. Hraj fér. Nikoho nebi. Vráť veci tam, kde si ich našiel. Upratuj po sebe. Neber si nič, čo ti nepatrí. Keď niekomu ublížiš, povedz prepáč. Keď vyrazíš do sveta, dávaj si pozor na autá, chyť niekoho za ruku a drž sa s ostatnými pohromade. Neprestavaj žasnúť. To je len niekoľko zásad, ktoré sú podľa amerického spisovateľa Robert Fulghuma skutočné potrebné pre život. V sobotu opäť navštívil Slovensko.
Jeseň roku 1982 spočiatku nepôsobila obzvlášť výnimočne. Bola sychravá aj keď nie veľmi chladná. Prevratné zmeny ale na seba nedali dlho čakať. V Moskve zomrel Leonid Iljič Brežnev, meno ktorého neostalo navždy v našich srdciach. Hladina Dunaja klesla pod 100 cm a na niektorých miestach sa dalo takmer suchou nohou prebrodiť na druhý kapitalistický breh. A naša trieda začala chodiť do Tanečnej školy v PKO.
Alebo na nich pošlem nejaký vírus, ktorý im zlikviduje všetky počítače! Tieto slová vyšli z úst jednej mojej kamarátky, o ktorej je známe, že ju možno na chleba natierať a neslušné vtipy jej treba vysvetľovať. Má také dusno v práci, že začína snovať pekelné plány. A nie je v mojom okolí jediná. Asi ide na ľudí jeseň...
Podľahol som im už ako úplne malé dieťa. Nielen ženám, ale aj reklame. Do vytrženia ma vraj okrem delfína Flippera dokázala dostať akákoľvek reklama na jedlo. V rakúskej televízii pochopiteľne. Slovíčkam mama a tata som zjavne neprikladal význam, no keď sa na obrazovke objavil úžasný čokoládový puding so šlahačkou, výkrik ham-ham svedčil o tom, že som sa stal jej vďačnou obeťou.
Možno to poznáte. Sú ľudia, s ktorými si môžete povedať čokoľvek a ľudia, s ktorými sa nemáte o čom porozprávať, aj keby ste preberali politiku, hokej a baby. A sú ľudia, s ktorými môžete mlčať.
Pred časom sa ma sestra spýtala, či mi nezostali nejaké knižky z detských čias, lebo že vraj synovec je už ako ja. Tajne ju podozrievam, že to nebola pochvala, ale keďže podpora knihomoľstva mi je bližšia ako rozoberanie zmyslu jej slov, začal som radšej pátrať po knižkách.
Dusný letný podvečer. Obloha, na ktorej celý deň pálilo slnko, sa pozvoľna mení na mliečnu. Vo vzduchu cítiť letnú búrku. Námestie je plné ľudí. Neponáhľajú sa veľmi, veď komu by sa chcelo v tomto teple. Cítim sa zvláštne osamotený, lebo som ďaleko od domova, navyše nerozprávam tunajším jazykom. Moja angličtina mi tu príliš nepomáha. Zrazu sa ozve niečo známe. Ten tón je blízky a maznavý. Už sa necítim tak cudzo. Vzduchom sa šíri Summertime. Mladá saxofonistka nás oboch univerzálnym jazykom spojila v jedno.
Keď som prechádzal z nórskeho Narviku smerom do Fínska, zastavil som sa na pol ceste v švédskom mestečku Kiruna. Ráno som sa prebral na to, že ma niekto hladí po vlasoch. Takéto prebudenie sa je samozrejme veľmi príjemná vec, avšak ak cestujete sami po svete, je to dosť neočakávané. Možno majú Švédi nejakým spôsobom zakódovanú prirodzenú milotu.
Možno ste sa už s takou reakciou stretli. Teda s veľkou pravdepodobnosťou áno. Je to predsa učebnicový príklad správania sa ľudí v puberte. Učebnicové príklady sú okrem iného zvláštne aj tým, že hoci ich všetci poznáme, pri strete s nimi sa správame učebnicovo. Teda takmer vždy zle.
Stáva sa vám, že často hľadáte informácie na nejakej stránke ? Napríklad odchody mhd alebo v článkoch na blog.sme.sk, prípadne iné informácie ? Ak používate Firefox, môžete si hľadanie výrazne uľahčiť.
Teda nie doslovne, ale so stúpajúcimi teplotami o tom snívam čím ďalej, tým viac. A pritom počas poslednej predlhej zimy by som zas dušu dal za trošku slnka. Nuž človek je tvor nevďačný. Občas.
Prvé bratislavské stretko blogerov máme za sebou.
Ak by ste chceli vedieť ako bude vyzerať nový design blog.sme.sk, či sa zruší karma, či majú blogerky krajšie oči ako na fotkách, že Ježura nie je červenovlasá a ako vyzerá Svetielko, mohli ste sa dozvedieť na prvom bratislavskom stretnutí blogerov, ktorého sa zúčastnili aj neBratislavčania.
Nepatrím medzi ľudí, ktorí v princípe veria na zázraky. Také tie sim sala bim a prásk - z vody je víno. Každopádne niektoré veci za zázrak považujem. Nie, nejdem písať o láske. Nebojte sa.
Včera som cestou v električke zistil, že kino, v ktorom som po prvýkrát počul prehovoriť Laurela a Hardyho, sa zmenilo na computer shop. Kupovali vtedy ostrov a mňa šokovalo, že postavičky z nemých grotesiek, ktoré som poznal z kraťasov v kine Čas (Palace), hovoria. Lenže Časík už nie je a spolu s ním ani Dukla, Pohraničník, Praha, Slovan, Metropol, Mier. Kiná sa zmenili na obchodné domy, banky, divadlá a ostali len spomienky na úžasné filmové zážitky.
Keď som si robil plán, ktoré mestá navštívim, vychádzal som z toho, že by som chcel spoznať miesta, ktoré mali zaujímavú históriu, architektúru, alebo tam žili zaujímaví ľudia. Pri výbere Bolone, to bolo úplne jasné. Mesto prvej univerzity a Umberta Eca.
V našej rodine mám na starosti nákup drogérie. Už si presne nepamätám, ako k tomu došlo, ale určite nie z dôvodu lenivosti ženskej časti mojej domácnosti. Zrejme som nepatrične zdvihol obočie pri pohľade na účet za nejaký nákup a tak som obratom dostal možnosť dokázať, aké sú moje schopnosti. Nuž a výsledok nebol hneď hviezdny. Ak totiž drogériu, tak potom úplne, ale ozaj úplne všetku. Áno, aj TÚ.
