Nikdy nedaj pijavici ľahkú šancu

Autor: Róbert Dyda | 9.5.2005 o 13:01 | Karma článku: 8,01 | Prečítané:  2334x

Mám rád knihy a mám rád humor Vladimíra Renčina. Okrem iného. Zvlášť jeden jeho vtip mám obľúbený, aj keď nepatrí do kategórie tých, pri ktorých človeku tečú slzy.

V kresle sedí muž a na kolenách má chlapca. Za nimi sú po celej stene police plné kníh. Muž na ne ukazuje a hovorí: „Keď toto všetko prečítaš ako ja, prídeš na to, že všetko je inak.“

Nuž nič nové pod slnkom poviete si, to predsa povedal už... A sme doma. Aby sme mohli takto reagovať, musíme sa aspoň trochu priblížiť onomu mužovi v kresle, si myslím.

Mal som šťastie v živote, že som často žil a pracoval v prostredí, kde bolo veľa kníh a tak som si stihol z nich aj niečo prečítať. Vďaka tomu viem, že Rocinante je kôň, kým Dulcinea nie. Že Hamlet to s Oféliou myslí dobre, keď ju posiela do kláštora, lebo vie, že je pyšný, panovačný a pomstychtivý a ako taký na ženbu nesúci. Viem prečo Cyrano odhadzuje svoj širák v diaľ a plášť, čo ho halí, voľne k zemi spúšťa. Moje spolužiačky si aj po xy rokoch (nebudem na krásne dámy predsa zrádzať vek) pamätajú , ako som im kreslil kruhy Dantovho Pekla a stupne Očistcovej hory. Ale taktiež viem, prečo majú Traja pátrači na vizitke tri otázniky a že pán Tragáčik nedostal svoju prezývku vďaka obdivu k ľudovým remeslám a pomalým vozidlám.

Napriek množstvu kníh, ktoré som stihol prečítať a našťastie na mnohé aj zabudnúť, nemám tušenia prečo nejaký Discworld sa môže volať len Zeměplocha a nie Plochozem alebo ako môže jeden prsteň poblázniť celý svet. Sila ma nikdy veľmi nesprevádzala, hoci na druhej strane sa celkom slušne orientujem vo svete transportérov, trikodérov a warp technológie. Určite som neprečítal kopec kníh, ktoré iným zásadne zmenili život a možno už ani nebudem mať čas otestovať, ako by to dopadlo v mojom prípade.

Avšak mám jeden dlhodobý dôvod prečo čítať. Okrem toho, že som si rokmi potvrdil odkaz Renčínovho vtipu, zistil som ďalšiu zásadu, ktorú by som zhrnul do vety: Ten kto nečíta, riskuje, že ním bude manipulovať ten, kto čítal. Nemusíte mať kapacitu pochodujúcej encyklopédie, ale nie je na škodu vedieť napríklad to, že literatúra nezačala Harry Potterom (aj keď je to celkom milá knižka a nemám z nej obavy ako nový pápež).

Ale omnoho dôležitejšie je, aby ste dokázali identifikovať všelijakých tiež „spisovateľov“, ktorí čerpajú z toho, že mladosť strávili na posteli zavalení knihami, ktoré teraz beztrestne vykrádajú a servírujú generácii svojich detí cudzie myšlienky ako svoje vlastné. A nepripravený čitateľ či poslucháč len v nemom úžase ostáva nad múdrosťou podobného chytráka. Časy dávne ale aj tie nie tak veľmi vzdialené ukázali, že niet väčšieho potešenia pre politikov akejkoľvek orientácie a iných manipulátorov ako masa, nazvime to pracovne nie veľmi informovaných ľudí. Winston Smith by o tom vedel povedať svoje.

A tak si dovolím na úvod skončiť miernou úpravou môjho obľúbeného citátu: „Nikdy nedaj pijavici ľahkú šancu!“ A Zjazvená Tvár dodáva: „To je isté ako olovená rúra“. Ale to je už iný príbeh. :-)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Na generálnej prokuratúre sa vyplavuje špina

Čo sa dialo na generálnej prokuratúre.

ANALÝZA

Mayová prežila ďalšiu skúšku, no súboj štyroch sa nekončí

Premiérka musí sľubovať, ale nemá kam uhnúť.


Už ste čítali?