Benátky, alebo ako môže mať Baran v štíte leva

Autor: Róbert Dyda | 19.5.2005 o 17:00 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  4044x

V časoch, keď sme platili ešte československými korunami a smerom k modrej lagúne prúdili každý víkend staré Karosy, vybral som sa aj ja navštíviť toto prapodivno-úchvatné mesto.

Najslávnejší benátsky most Rialto.Najslávnejší benátsky most Rialto.Foto Robert Dyda
Benátky sú podľa mňa mesto, ku ktorému sa nedá stavať ľahostajne. Teda aspoň ja som sa s takýmto postojom nestretol. Mesto na lagúne buď uchvacuje neopakovateľnou atmosférou, nádhernými palácmi a ľudia sa tam túžia vrátiť alebo naopak odpudzuje ich špina v kanáloch, ošarpané uličky a hluk, ktorý dokážu produkovať len Taliani.

Priznám sa, že patrím k tej prvej skupine. Pre mňa sú Benátky predovšetkým mestom s nesmierne silným príbehom. Podľa legendy bolo mesto založené v piatok 25. marca roku 421, keď mesiac dosiahol fázu polmesiaca. A znamenie Barana, ktoré dostalo do vienka, sa na ňom odrážalo dlhé storočia. Mesto založili Venéti, ktorí sa rozhodli, že majú už dosť nekonečných nájazdov barbarov a ušli na ostrovy, kde vybudovali postupne na koloch mesto, ktoré má z vtáčej pespektívy tvar ryby. A Venéti dali mestu aj meno, ktoré používa dodnes. Teda s výnimkou slovanského sveta, kde si z neho urobili metaforické označenie mesta na vode.

Benátčania veľmi rýchlo pochopili, že pre život sú dôležité dve veci: sloboda a poriadok. A tak sa rozhodli, že na čele ich mesta, neskôr štátu, budú volení dóžovia - odvodené od dux (vodca). Ďalšia vec, na ktorú veľmi rozumne stavili, bolo budovanie loďstva. Vďaka tomu veľmi rýchlo obsadili Jadran a neskôr sa stali najsilnejším loďstvom stredovekej Európy. V roku 829 priviezli z Alexandrie ostatky svätého Marka a spolu s ním si pribrali do svojho znaku aj jeho symbol leva. Baran so štítom leva neskôr dobyl aj Konštantínopol a bol po stáročia účinnou brzdou tureckého prieniku do Európy.

Ak začnete vnímať Benátky srdcom a nie cez plesnivejúce omietky na kedysi nádherných palácoch, pochopíte možno, prečo sa napríklad Marco Polo vzdal prepychu a pohostinnosti Kublaj chána a vrátil sa do Benátok umrieť. A keď vás ani to nepohne, tak si predstavte, koľko vôle a nadhľadu musia mať ludia, ktorí celý život žijú s tým, že majú vodu v pivnici. :-)

Benátky sú plné úžasných domov, palácov, mostov a uličiek. Na mňa osobne ale mimoriadne zapôsobil slávny Most vzdychov. Odsúdení ním prechádzali z Dóžovho paláca do väzenia s olovenou strechou, ktoré zväčša už živí neopustili. Jediný človek, ktorému sa podľa tradície z neho podarilo ujsť, bol slávny milovník Giacomo Casanova. Most vzdychov znamenal posledný pohľad na lagúnu a až tam si zrejme každý uvedomil, čo stráca. Verím tomu, že len pomyslenie na možný prechod po tomto moste vyvolával kedysi v Benátčanoch hrôzu.

Napriek všetkému krásnemu, poučnému a príjemnému môj najneočakávanejší zážitok sa nespája s domami a kanálmi. Po hodinách túlania sa uličkami od stanice cez most Rialto po námestie San Marco a späť, pričom ma úspešne navigovali šípky na rohu každej ulice, som sa ocitol pred niečim, čo ma v tej spleti budov, mostov a kolov prekvapilo. Bol to strom. Netuším, ako tam vyrástol a možno jemu podobných sú po celom meste desiatky. Veď nakoniec Benátky stoja na 118 ostrovoch. Ale ja som ho tam proste nečakal a dodnes to vnímam ako symbol toho, že aj nepravdepodobné sa môže stať skutkom.

Benátky sú pre mňa miestom, kam by som sa chcel ešte neraz vrátiť. Chcel by som zažiť slávny karneval, chcel by som sa previezť po kanáloch, ktoré sú vraj po rokoch bágrovania už čisté a plávajú v nich údajne aj ryby. Chcel by som si pod mostom vzdychnúť nad stratenými krásami a tešiť sa z toho, že "môj" strom ešte stojí. Teda aspoň v to dúfam.





Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?