Vila, v ktorej sa zrodil horor

Autor: Róbert Dyda | 20.5.2005 o 9:00 | Karma článku: 7,27 | Prečítané:  2407x

Tento príbeh sa odohral na brehoch Ženevského jazera vo Ville Diodati v domčeku, ktorý si obľúbil autor Strateného raja Milton a hosťami tu boli napríklad aj Voltaire a Rousseau. Už to by stačilo na to, aby každý závidel jeho múrom rozhovory, ktorým mohli načúvať. No aj napriek tejto hviezdnej zostave dom musel na svoju najväčšiu slávu čakať až do leta 1816.

Villa DiodatiVilla Diodati

V tých dňoch si vilku prenajal anglický básnik Percy Byshe Shelley spolu so snúbenicou Mary Godwin. A aby sa okruh slávnych ľudí uzavrel, susedom Percyho a Mary sa stal zrejme najkontroverznejší britský básnik, mizantrop lord Byron so svojim doktorom Polidorim. Leto 1816 bolo veľmi zvláštne. Údajne výbuch sopky Tambora v Indonézii spôsobil, že jedna divoká búrka striedala druhú. Pochmúrne prostredie jazera priam ponúkalo príbehy plné hrôzy a napätia. Byron doniesol odniekadiaľ nemeckú zbierku poviedok nazvanú Fantasmagória a spolu s ostatnými si ich za sprievodu hromov a bleskov nahlas čítali. V rámci toho natrafili na rozprávanie, kde si skupinka ľudí, podobne uväznená v búrke, vymýšľa strašidelné príbehy. Byron nástojil na tom, aby každý z prítomných urobil to iste. A tak sa v noci 16.juna 1816 posadili obyvatelia vily k papierom a každý vytvoril náčrt príbehu, s tým, že ho v najbližších dňoch dotiahne do nejakého literárneho tvaru.

Shelleyho a Byronov príbeh upadli do zabudnutia. Avšak dvaja zvyšní aktéri príbehu dali základ dvom veľkým témam. Nádhernou iróniou dejín je, že časť hororovej literatúry sa skutočne zrodila v búrke, úzkosti a napätí. Doktor Polidori, zrejme inšpirovaný svojim pacientom, napísal poviedku The Vampyre, ktorá sa považuje za prvú upírsku poviedku v histórii a údajne z nej čerpal aj Bram Stoker, keď vymýšľal Draculu. No a krehká Mary sa stala najslávnejšou účastníčkou tohto večierku, keď vymyslela príbeh o geniálnom ale nešťastnom Viktorovi Frankensteinovi, ktorý stvoril bytosť z neživej hmoty prostredníctvom elektriny. Bytosť tužiacu po láske, hoci ani vlastne nevedela, čo to láska, dobro a zlo sú. A tak keď sa dnes pozeráme na stovky nových a nových filmových ale aj literárnych spracovaní ich osudov, nezaškodí si pripomenúť onú podivnú zhodu náhod, ktorá zrodila dva nesmrteľné mýty.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Komentár Petra Schutza

Strana má šerpu

Recyklácia núl – pozrite si záznamy z NR SR – a bezprizornosti sa ako pokus o zmenu nedajú brať vážne.


Už ste čítali?