Retro deň ako diamant

Autor: Róbert Dyda | 12.10.2007 o 14:45 | Karma článku: 7,59 | Prečítané:  4185x

Sú dni, na ktoré sa nezabúda. Dni, ktoré v pamäti žiaria ako Ružový panter. Nie tá postavička ale ten neexistujúci diamant. Niekedy je to preto, lebo išlo o skutočne skvelý deň, inokedy preto lebo to, čo prišlo potom za veľa nestálo. Tento článok som mal rozpísaný už dávno a z rôznych dôvodov vyšiel až teraz.

Provokatívny názov, ktorému niektorí naleteliProvokatívny názov, ktorému niektorí naleteli

Admini, Medveď a vysokohorská prirážka

Zobudil ma telefón a v ňom jeden z najpríjemnejších hlasov aké poznám. Na otázku, kde som radšej neodpovedám, ale sľubujem rýchly presun. Nakoniec raňajko-obed nie je na zahodenie. Po absolvovaní plneného čohosi (vraj talianskeho) a po základe budúcej poviedky je mi jasné, že dnes môžem zažiť čokoľvek. Zanechávam hviezdu jasnú na jej púti a vydávam sa smerom Starý rozhlas na stretnutie s Medveďom a spoluadminkou. Po úspešnom dni Bratislavy, rozhodli sme sa spáchať kultúrne orgie v miniblogerskom kolektíve.

Začíname na Hrade, lebo je najvyššie a večer by sme už unavení nemuseli hore vyšlapať. Teda minimálne ja. Raz darmo, moje presuny od počítača k počítaču na kondičke veľmi nepridávajú. Pozerajúc sa na Rakúsko z najslovenskejšej pôdy ocitáme sa v Rakúsko-Uhorsku. Mňa sms-kou víta maďarský operátor a minútu nato o meter odo mňa stojacu Zuzanu zas rakúsky.

Poberáme sa do výšky za Giottovými freskami z preslávenej kaplnky Scrovegniovcov v Padove. To ešte netušíme vo svojej sladkej naivite, že miesto skutočného Giotta nas budú čakať offsetové reprodukcie nalepené na akože replike onej kaplnky. Nuž biznis sa dá robiť rôzne. O tom sa presviedčame v hradnej reštaurácii, kde síce nemajú polovicu z ponuky nápojového lístku, avšak fľaškové pivo za 60 Sk. Posedenie nad nápojmi je ideálom na "ohováranie" celej blogosféry vrátane diskusii o nich. X-tý raz preberáme stiahnutý článok o blogspote a čím sa tie dva svety líšia plus držíme palce knižným projektom, ktoré tam klíčia, aby vyklíčili. (Stalo sa)

Hrad po sklamaní z Giotta zachraňuje Dürer a jeho doba. Hoci len v prítmí, pozeráme na jeho úžasné rytiny, ktoré ho preslávili. Aj keď samozrejme nejde o jeho najväčšie kúsky, predsa len je to zážitok byť na dosah jeho maľbám.

Tanec a psychedelia

Po ceste z hradného vrchu rozoberáme tanec. Ten skutočný a ten v reality show. Vzhľadom na totálnu averziu na markízackych moderátorov som nevidel ani jednu časť Bailanda nehovoriac o "zrůdnosti" citového vydierania. (Mimochodom tá víťazná rodina tuším ešte stále nemá strechu nad hlavou, ktorú im vraj vytancovali) O to viac ale sa bavíme na tancoch celebrít v slovenskej a americkej verzii Let's Dance.

Pálffyho palác je vrcholom dňa. "A to ktorý pápež fajčil totu trávu ?!" - pýta sa zhnusene návštevníčka v neidentifikovateľnom postaršom veku dozorujúcej pracovníčky múzea. Kurátor výstavy by jej povedal dve veci. Že nejaký určite. A že názov Pápež fajčil trávu si výstava požičala od titulnej skladby albumu Davida Peela The Pope Smoke Dope. "Ta to ja sa tam nepôjdem ani pozrieť, keď to tak nazvali!" - kontruje jej manžel. Čo je veľmi správne, lebo prísť do styku s výstavou o dobe, hudbe, filmoch a vôbec kultúre konca 60-tych rokov, o psychedelii a deťoch kvetín by im mohol spôsobiť hádam aj srdcový kolaps. Originálne obaly platní, články z Mladého světa (pre mladšie ročníky - to bol taký fajn časopis pre mladých), fotografie plus premietanie kultových filmov - Easy Rider a pod sú ako zákusok. Samozrejme veľa vecí chýba, mnohé je len naznačené ale pre tých, čo to zažili alebo chcú spoznať je to buď príjemná spomienka alebo dobrý odrazový mostík.

Nad priepasťou kníh

Pállfyho palác skrýva malý zázrak. Pasáž kníh Martina Kréna,15 tisíc kníh naukladaných do dvoch bočných stien a zrkadlá na strope a zemi volajú pocit, že úzka čierna lávka sa nachádza nad nekonečnou priepasťou. Hoci ste cca 20 cm nad zemou, je dobré aby vás zozadu niekto istil, ak mávate závrať z výšok. Ilúzia je dokonalá.

CP a MacDonald

Nielen kultúrou je človek živý ale treba ja niečo jesť. V preplnenom meste je najjednoduchšie zájsť do fastfoodu. Po chvíľke sedenia sa k vedľajšiemu stolu dorúti nefalšovaná CP s dvomi nefalšovanými Cukríčkami, avšak už mierne životom ošúchanými. Za slovník, ktorý používa by sa podľa kvázimoralistov nehanbil len jej syn, ale aj hádam aj vnuk. "Ja neviem, čo chcem, ja som ešte taká ...bnutá." vysvetľuje dotyčná a obracia sa na staršieho z Cukríčkov. "Koľkokrát si to ženatý ?" "Päť", skrúšene odpovie muž. "Ale rozvádzame sa" "Mal si jej niečo pekné kúpiť." "Veď som aj kúpil. Bavoráka" "A za koľko." "Áále len za 850." "No vidíš. To preto!" S vedomím, že môžeme potvrdiť kedykoľvek autentickosť žánru a jazyka odoberáme sa ďalej.

Hockneyhockney.jpg

Na túto výstavu sa tešil hlavne Medveď , ktorý nám podáva odborný výklad, ktorý tu čiastočne posúvam, aby ste vedeli, prečo je dôležité ísť s ním na výstavu. "David Hockney je všestranným umelcom, napísal knihu, natočil niekoľko filmov, experimentoval s kamerou obscurou. Spolupracoval s Andym Warholom. V jeho tvorbe je značne cítiť fascináciu mužmi a mužským telom. V Mladosti sa Hockney nerad vyjadroval k svojej sexuálnej orientácii, Všetko sa zmenilo až na Royal College keď sa zoznámil z viacerími umelcami homosexuálmi.Jeho obrazy, ktoré vznikli v Californii (súbor obrazov - pri bazéne) patria k ikonám gay umenia. V Bratislave David vystavuje štyri grafické cykly. Jedná sa o drobné obrázky inšpirované štyrmi rozličnými literárnymi dielami. V cykle Modrá gitara, ma nadchol práve jeho úplne slobodný prístup k tomu ako na jedinom malom obrázku pomiešal kubizmus, dadaizmus a futurizmus... Žiadne hranice v umení. Prekrásna replika Picassovho Muža z gitarou prepletená detsky dadaistickými predstavami o hudbe ma absolútne dostala."

Čokoláda a Dunaj

Zvyšok dňa sa nesie v čoraz väčšej pohode a čoraz väčšieho flákania sa. Monumentálna budova národnej galérie na nábreží nás nezaujala ničím a tak sa usádzame pri Propeleri, pcháme sa čokoládou a debatíme o všetkom a ničom. Lebo o tom je čokoláda. Vyvoláva pocit radosti už sama o sebe a ten sa ešte znásobuje v prítomnosti skvelých ľudí a pokojného jarno-letného podvečera. Na Dunaji premávajú výletné lode a na UFO Bystrici sa odráža západ Slnka. Chvíľka, ktorú si zachová človek hodne dlho.

Zvyšné výstavy v Mirbachovom paláci ma až tak neoslovujú - hoci kľakačka pred fotografiou zakrytého prirodzenia nebola najhoršia. Národné múzeum je hotová katastrofa, možno tam treba ísť keď je menej ľudí. Ani sledovanie nočnej oblohy to nezlepší aj keď je trochu vidno krátery mesiaca. Zapichávame to preto v Music café, odkiaľ nás o jednej v noci vyhadzujú. Okolo nás je teplá noc a na oblohe hviezdy jasné.

 

uhorsko.jpg

 

Vitajte v mobilnom "Rakúsko-Uhorsku"

obaly.jpg

Soundtracky kultových filmov

priepast.jpg

Pozor na závrate.

 

mesiac.jpg

Čo ponúka pohľad cez ďalekohľad ?

mesiac_velky2.jpg

Niečo takéto.

 

Venované hviezde jasnej

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.


Už ste čítali?