Aký zmysel má láska - LB opus dvadsiatydeviaty

Autor: Róbert Dyda | 4.8.2006 o 20:00 | Karma článku: 3,95 | Prečítané:  1759x

O novodobom putovaní otca Quijota a starostu Sancha. O africkej anglofónnej literatúre. O poviedke na piatok a literárnom výroči. Plus citát na dnešný deň - to všetko je literárna bobopédia diel dvadsaťdeväť.

Opusy na mojej polici
Graham Greene: Monsignor Quijote
Román Monsignor Quijote je voľná parafráza na slávny Cervantesov román. Vidiecky farár Quijote v Tobose so svojim rozheganým autom, ktoré volá Rosinante, putuje s bývalým komunistickým starostom Sanchom po Španielsku a prežívajú vážne a nevážne príhody. Greene kladie v románe mnohé otázky, na ktoré sa zrejme ani nedá nájsť odpoveď ale nezaškodí o nich rozmýšľať. "Prečo nenávisť k inému človeku - dokonca aj k takému Francovi - umiera s jeho smrťou, kým láska, tá láska akoby ďalej žila a rástla napriek tomu, že sa jeho priateľ navždy odmlčal... Dokedy môže taká láska trvať? A aký má zmysel?"
O diele Grahama Greena sa môžete dočítať v jeho profile, ktorý vyšiel v rámci projketu Svetová knižnica SME 20 storočie.

Ako monsignor Quijote a Sancho navštívili svätyňu

„Chcete ísť na sever?" spýtal sa otec Quijote. „Myslel som, že by sme si mohli spraviť malú odbočku na Barcelonu."
„Zavediem vás k takej svätyni," povedal starosta, „kde sa určite budete chcieť pomodliť. Choďte smerom na Salamanku a ja vám poviem, kde máte odbočiť."
Tón, akým to povedal, zapôsobil na otca Quijota nepríjemne. Zmĺkol a znova si spomenul na svoj sen. Povedal: „Sancho, naozaj veríte, že jedného dňa komunizmus zvíťazí na celom svete?"
„Áno, verím v to. Ale ja sa toho dňa nedožijem."
„Víťazstvo proletariátu bude úplné?"
„Áno."
„Celý svet bude ako Rusko?"
„To som nepovedal. Rusko ešte nie je komunistické. Len sa na ceste ku komunizmu dostalo ďalej ako ostatné krajiny." Priateľsky zakryl otcovi Quijotovi dlaňou ústa. „Nezačnite mi vy katolík hovoriť o ľudských právach a ja sľubujem, že nebudem hovoriť o inkvizícii. Keby Španielsko bolo bývalo celé katolícke, nebolo by, pravdaže, ani inkvizície, ale cirkev sa musela brániť pred nepriateľmi. Vo vojne sa vždy pášu krivdy. Ľudia si musia vždy voliť menšie zlo a to menšie zlo môže byť štát, väzenské tábory, áno, ak to chcete povedať, aj psychiatrické kliniky. Štát alebo cirkev sa bráni, ale keď vybudujeme komunizmus, štát zanikne. Keby sa vašej cirkvi bolo podarilo vybudovať katolícky svet, Svätá stolica by bola tiež zanikla."
„Čo ak príde komunizmus a vy ešte budete nažive?"
„To je nemožné."
„Tak si predstavte, že by ste mali prapravnuka s podobnou povahou ako vy a že by sa dožil zániku štátu. Nijaké krivdy, nijaká nerovnosť - ako by asi žil, Sancho?"
„Pracoval by pre spoločné blaho."
„Vy určite máte vieru, Sancho, veľkú vieru v budúcnosť. Ale on by ju nemal. Budúcnosť by mal priamo pred očami. Môže človek žiť bez viery?"
„Neviem, čo tým myslíte - bez viery. Človek bude mať vždy čo robiť. Objavovanie nových zdrojov energie. A choroby - vždy bude treba bojovať proti chorobám."
„Ste si tým istý? Medicína robí obrovské pokroky. Je mi ľúto vášho prapravnuka, Sancho. Zdá sa mi, že nebude mať v čo dúfať, iba v smrť."
Starosta sa usmial. „Možno pomocou transplantácií zvíťazíme aj nad smrťou."
„Božechráň," povedal otec Quijote. „To by potom žil na nekonečnej púšti. Bez pochybností. Bez viery. Radšej by som mu želal šťastnú smrť."
„Akú šťastnú smrť máte na mysli?"
„Mám na mysli nádej na niečo viac."
„Predstavu nebeskej blaženosti a podobné nezmysly? Presvedčenie, že nás čaká akýsi večný život?"
„Nie. Nemusí to byť presvedčenie. Nemôžeme ho vždy mať. Musíme len veriť. Ako vy, Sancho. Ach, Sancho, Sancho, je hrozné nemať pochybnosti. Povedzme keby sa dokázalo, že všetko, o čom písal Marx aj Lenin, je absolútna pravda."
„Bol by som rád, prirodzene."
„Neviem, neviem."
(Graham Greene: Monsignor Qujote, Bratislav, Slovenský spisovateľ, 1991, str 60-61)

Leží mi na stole
Revue svetovej literatúry 2/2006
Druhé tohtoročné číslo časopisu, ktorý sa už 40 rokov venuje prekladovej literature je o niečo hrubšie ako býva zvykom. Redakcia údajne nechcela presunúť prispevky do ďalších čísiel. Na čitateľa tu čaká bohatý výber z literatúry, ktorá je u nás takmer neznáma, napriek tomu v ňom nájdete troch nositeľov Nobelovej ceny za literatúru - Wole Soyinku, Nadine Gordimer a J.M. Coetzeeho. Aby ste sa bližšie zoznámili s africkou anglofónnou literatúrou, lebo o nej je v RSL hlavne reč, je dobré začať fundovanou štúdiou Dobroty Pucherovej, doktorandky na Oxfordskej univerzite - Spisovateľ ako tlmočník. V rámci témy 40. výročie RSL Ján Zambor recenzuje poéziu jednotlivých ročníkov. Ako už býva tradíciou každá ukážka je doplnená o medailón autora.

Poviedka na piatok
Tlieskajú mi. Vidím pred sebou mnoho tlieskajúcich rúk. Ako farebné ryby v okrasnom jazierku. To je pocit, pre ktorý to robím. Ten pocit, keď sa pokloním a ukážem na klaviristku, ktorá stojí vedľa mňa. Na klaviristku, ktorá ma pri speve ...

Dnešný deň v literatúre
4.8. 1875 zomrel v Kodani dánsky spisovateľ, rozprávkar Hans Christian Andersen.
Ďalšie výročia nájdete na knihy.sme.sk

Citát na dnešný deň
Mýliť sa je ľudské, ale na skutočne veľké hlúposti treba počítač.
Paul Ehrlich
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?