O bláznovi a ľúbostnej poézii - LB opus tridsiatyprvý

Autor: Róbert Dyda | 8.8.2006 o 19:30 | Karma článku: 4,65 | Prečítané:  2046x

Bol Michelangelo blázon? Prečo je zvláštne neľúbiť? Prečo sú úvahy brazilskeho spisovateľa bujónom pre dušu? Plus výročie a citát na dnešný deň obsahuje tridsiatyprvý diel literárnej bobopédie.

Opusy na mojej polici
Rolando Cristofaneli: Denník blázna Michelangela
Cristofaneliho životopis slávneho maliara, sochára a básnika Michalangela Buonarrotiho - autora sôch Dávida a Piety, malieb v Sixtínskej kaplnke, súputníka Leonarda a Rafaela ale aj pápeža Júlia II či "kacíra" Savonarolu, je poňatý inak ako typické životopisy - formou fiktívneho denníka. Cez kvázi osobnú optiku tak dostávame obraz o krásnej ale aj krutej dobe vrcholnej renesancie.

***
Dnes som sa znova prišiel podívať na Pietu, ktorú som vytvoril v Ríme koncom minulého storočia. Postava Madony ma núti myslieť na matku. Preto často prichádzam dívať sa na ňu do kaplnky, kde ju umiestnili, a vždy mám pocit, že som k nej prišiel na návštevu, akoby ma čakala. Nikto mi nikdy nevytlčie z hlavy, že tá biela postava mladej ženy, ktorá vyzerá ako dievča, nie je moja matka Francesca Neriová. Narodila sa roku 1456, vydala sa za môjho otca v šestnástich rokoch a umrela vo Florencii roku 1481, keď porodila piateho syna Gismonda. Ja som mal vtedy šesť rokov. Moja spomienka na ňu je hmlistá, nepresná, jednako je to však predstava príjemná ako krásna báseň. Často sa mi stáva, že si spomeniem na jej hlas, hádam ho aj počujem. Veselý dievčenský hlas, ktorý ma posmeľoval, keď som kresal Pietu, a bol ustavične pri mne, keď som klesal únavou, pobádal ma, aby som už nechal prácu. A hlas a tvár mojej matky neboli nikdy unavené. Bola pokojná, aj keď som ju hneď nepočúvol. A jej prítomnosť posilňovala moju vôľu.
Dnes som sa vrátil, aby som znova navštívil svoju matku. Zhovárali sme sa o našej rodine a o mojej práci. Z rozhovoru som si odniesol presvedčenie, že budem musieť veľa kresať. Postavy ľudí a myšlienky. Najmä myšlienky. Chcem koncipovať a realizovať svoje postavy podľa nového pohľadu na život a na človeka. A mňa zaujíma človek, ktorý je stredom vesmíru. Nikdy sa mi nebude leniť opakovať to iným aj sebe. Človek nikdy neprestane dolovať v človeku a odkrývať v ňom vždy nové vášne a ctižiadosti. Ľudská baňa je rozsiahlejšia a hlbšia ako všetky ostatné bane na zemi dovedna. Nevyčerpateľná baňa: nájdeš v nej všetko.
Keď som pracoval na Piete, na toto som ešte nemyslel. Bol som ďaleko od dna bane, na ktoré narážam. Myslel som na svoju matku. Urobil som jej portrét, jediný portrét v svojom živote, portrét, na ktorom sa nezračí vášeň. Pieta je výrazom láskyplného vzťahu matky k synovi. Načrtol som ju mladučkú, takú, aká bola, keď ma počala, a pohoršil som tým mnohých prelátov a iných ľudí. „Ak má syn tridsaťtri rokov, ako môže byť matka taká mladá?" tak vraveli tí, čo sa rozhorčovali. Ale moja matka bola naozaj taká. Nijaká iná jej podoba sa mi nezachovala v srdci. Od toho dňa roky nepribúdali na pleciach Francesky Buonarrotiovej. Ja som už starší ako ona, no i tak som jej syn.
(Rolando Cristofaneli: Denník blázna Michelangela, Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1982, str 70-71)

Leží mi na stole
Marcela Veselková: Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa
Zbierka poviedok mladej slovenskej poetky, o korej básnik Ján Buzássy povedal: "Marcela Veselková je originálna v skúsenosti i témach, ktoré sa v našej poézii nevyskytujú často. Jej básne sú rozhodujúcim svedectvom mladej generácie o sebe a o dobe, v ktorej vyrastá. Nie je to radostné posolstvo, ale mali by sme ho prijať."

Šťastná ľúbostná báseň

v slušnej spoločnosti
nemôžem povedať
svoj názor
na lásku

kým sa stanem
po tomto všetkom
chcela som ísť von
s dokonalými vlasmi
obtiahnutým oblečením
špirálou roztečenou po tvári
dovoliť prvému magorovi
nech ma jebe
problém je
že napriek tomu
ako vyzerám ako rozprávam
som stále dobré dievčatko
s prvotriednym systémom hodnôt
také ako ja sa hodia na chov
nie na bastardenie po krčmách
preto som si ľahla na zem
plakala

triasla sa
moja neha tvrdla na nádor

pre teba nemám plakať hovoríš
nechceš aby som bola chorá
aby mi znova bolo zle
spi dobre kvetinka
iba deň pred priznaním
si chcel
aby som pre teba napísala
šťastnú ľúbostnú báseň

toto je ona

Letom, svetom, intenetom
Hovädzí bujón pre dušu nazval knihu úvah Paula Coelha Ako rieka, ktorá plynie... pesničkár a publicista Pavel Malovič v SME.

Dnešný deň v literatúre
8.8.1937 zomrel v Brezne spisovateľ, politik, evanj. farár Martin Rázus.
Viac výročí na dnešný deň nájdete na knihy.sme.sk

Citát na dnešný deň

Nikdy som nenávidela mužov až tak veľmi, aby som im vrátila diamanty.
Zsa-Zsa Gabor
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?