Zomrel autor najstrašnejšej voľby

Autor: Róbert Dyda | 3.11.2006 o 16:30 | Karma článku: 10,96 | Prečítané:  2920x

Keď som v stredu prichádzal do práce, na vrátnici práve zneli slová "this could be the day, when I die" tuším od Simona and Garfunkela . Keďže bolo chladno a pod mrakom, som si ešte pre seba zamrmlal, že to teda na dnešok vôbec nesedí. Avšak na druhej strane zeme možno práve vtedy umieral William Styron , autor zrejme jednej z najstrašnejších volieb, pred akú môže byť matka postavená.

Už starí Gréci pochopili, že duša potrebuje dva základné stavy - radosť a očistenie, prostredníctvom šokujúceho alebo tragického zážitku čiže katarzie. Styron rozhodne patril do tej druhej kategórie a hoci som jeho dve hlavné diela mal roky na polici, čítal som ich len parkrát.

Keď sa ma deti pýtajú načo treba čítať knihy, odpovedám zväčša v tom zmysle, že knihy umožňujú prežiť to, čo by sme v reále nezažili. Ale zväčša to má háčik. Ak sa dej týka inej kultúry alebo ľudí, tak máme sklon len súcitne pokývať hlavou ale skutočnú hĺbku nepochopíme. Tak je to aj s holokaustom. Kým židovský čitateľ prežíva pri čítaní neraz utrpenie svojich najbližších, "slovenský" čitateľ len pokýva hlavou, že no áno páchala sa neprávosť, ale išlo hlavne o záchranu NÁS. Styron postavil pred čitateľa hrdinku, ktorá je NAŠA.

Krásna, vzdelaná poľská katolíčka, ktorá si najprv myslela, že sa to jej netýka a potom už bolo neskoro. Ako bonus za svoju odlišnosť dostala právo "voľby". Najstrašnejšej možnej. Právo rozhodnúť o tom, ktoré zo svojich detí pošle do plynu hneď a ak tak neurobí, zahynú obe. Problém je v tom, že Sophia žiadnu voľbu nedostala, lebo obe možnosti sú prehrou.

Človek človeku je vraj vlkom. Neviem si predstaviť žiadneho tvora okrem človeka, tobôž nie vlka, aby postavil matku pred takúto brutálnu voľbu. Len človek, ktorý si myslí, že ideológia alebo rodová či kultúrna spolunáležitosť mú dáva patent na manipuláciu ostatnými, je schopný tých najodpornejšejších skutkov proti ľudskosti.

Sophiina voľba by mala patriť do povinného čítania, napriek tomu, že jeho knihe sa dá mnohé vyčítať. Sám som knihu čítal v puberte a hoci som videl a čítal mnoho antifašitických a holokaust opisujúcich diel, myslím, že práve toto dielo vo mne sformovalo zásadny postoj k tomu obdobiu. Práve skrz tu najhroznejšiu osobnú tragédiu. Možno keby si rôzni kryptoneonacisti premietli seba na Sophiinom mieste, pochopili by, že záchrana sa nemôže udiať cez smrť iného.

Neviem či streda bola dňom na umieranie, asi viac by sa na ňu hodili slová z Blowin in the wind - How many deaths will it take till he knows, that too many people have died. Na rozdiel od Dylana, si myslím, že už ich bolo príliš. A za to poznanie vďačím aj do iného rozmeru odíduvšiemu Williamovi Styronovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.


Už ste čítali?