Netuším ani ako sa volá (poviedka na nedeľu)

Autor: Róbert Dyda | 26.11.2006 o 15:00 | Karma článku: 6,82 | Prečítané:  1786x

Mala mandľové oči a ryšavé vlasy. Ťažko odhadnuteľný vek niekde v strede teenage....

Drobná v čiernej bunde, zahĺbená do svojho mobilu. Sedela v strede električky.

Zdvihla hlavu, usmiala sa a ja som niekde v hĺbke duše pocítil, že teraz to príde.

Vstala a povedala: "Nech sa páči, sadnite si ujo."

Ach, prečo to prišlo tak skoro a prečo neviem ani tvoje meno ?!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Komentár Petra Schutza

Strana má šerpu

Recyklácia núl – pozrite si záznamy z NR SR – a bezprizornosti sa ako pokus o zmenu nedajú brať vážne.


Už ste čítali?