reklama

Vladimír Palko už nechce byť Drsniak ale ani doktor Krehkáč.

Vladimír Palko prišiel minulý týždeň s vyhlasením, ktoré zrejme nikto nečakal. Na rozdiel od Záhoráka rútiaceho sa diaľnicou v protismere v onom fúzatom vtipe, dospel docent prírodných vied k poznaniu, že aj keď si o sebe myslí, že je doktor Krehkáč, v skutočnosti bol celé roky arogantný Drsniak. Ak si myslíte, že k striedaniu duší u neho došlo podľa receptu slávnej dvojice slovenských humoristov, chyba je tentokrát jednoznačne vo vašom príjmači. Vladimír Palko triezvou analýzou dospel k tomu, že ide o veľa, presnejšie o moc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (94)
Vladimír Palko sa odteraz už bude viac usmievať.
Vladimír Palko sa odteraz už bude viac usmievať. (zdroj: SME - Miroslava Cibulkova)

Jednu vec treba Vadimírovi Palkovi uznať. Mediálne oznam o svojej kandidatúre zvládol bez "straty desiatky". Politik, ktorý ešte pred pár dňami nič neľutoval (.týždeň - Môj rok, nič neľutujem ), priznal sa Monike Žemlovej vo výbornom rozhovore, že bol arogantný, málo komunikoval s ľudmi a vôbec, je vnímaný ako muž konfliktu. Aj keď to podľa vlastných slov musel cediť cez zuby, vyrazil tým svojim oponentnom čiastočne tromfy z rúk. Vyjadrenia aktuálneho predsedu KDH, ktorý len kdesi na chodbe okomentoval túto kandidatúru sťaby prežúvajúc horúci zemiak a protesty, že sa nechystá ambasádovať do Vatikánu plus poznámky Júliusa Brocku o pocite stúpajúcich preferencií Pavla Hrušovského len zdôraznili mediálny triumf. S čím teda prichádza a v čom je iný človek, ktorý má aj podporu otca zakladateľa Jána Čarnogurského ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"KDH dokázalo v minulosti veľké veci".

Každý trénér aj štvrtoligového družstva vie, že ak jeho boys utrpeli zdrvujúcu porážku, musí začať zdvíhaním morálky teamu. KDH dostalo a dostáva na frak. Súčasná koalícia vymietla s nimi na všetkých úrovniach a miestach, na ktoré mala dosah. V tom boli boľševici vždy dokonalí. Nezáleží na tom nakoľko je človek tupý, hlavne že je "alenáš". Vladimír Palko má rád veľké gestá a kvetnaté frázy a tak mu nerobí problém aj mierne prehánať, aby prebral základňu z letargie. Vyhlasením, že KDH porazilo komunizmus sa ale dostáva na dosť tenký ľad. Iste netreba uprieť zásluhy tým, čo mokli na sviečkovej demonštrácií v marci 1988, avšak skúste sa opýtať niekoho vo veku 20-25 rokov, čo im to hovorí. Najskôr na vás vypúlia nevedomo oči. Využívanie tejto selektívnej pamäte a skapitalizovanie porážky komunizmu neslúži veľmi ku cti, zvlášť keď to v princípe ani nie je pravda. Transformovaní komunisti sú na úrade vlády a tí čo ich údajne porazili si v bývalej budove KSS lámu hlavu nad tým, ako ich z toho úradu dostať zas preč. Ak Vladimír Palko hovorí o tom, že KDH sa necíti "už" samostatnou alternatívou ktorá nečaká, kedy si ju do batoha niekto pribalí, bolo by dobré sa spýtať, kedy takou alternatívou bola ? Počas 16 mesačnej vlády Jána Čarnogurského v roku 91-92, ktorá skončila víťazstvom HZDS a rozpadom Československa ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Žijeme v dobe, keď mať jasný názor a postoj sa považuje takmer za neslušné, netolerantné."

Áno Vladimír Palko vie mať jasný názor. Ak ide o liberálov, jogu, potraty, mafiánov, islam. Stačilo aby prešli štyri dni od tohto vyhlásenia a položiť mu otázku, či považuje Slovenskú republiku z rokov 1939-45 za fašistický štát. Jasné stanovisko bolo preč ako lanský sneh. O tom, že sú výroky a situácie, kde platí aj pravda aj nepravda, by ako matematik mohol niečo vedieť, ako politik dupľovane. Nevidieť svet čierno-bielo nie je znakom netolerancie skôr naopak.

"Pravdu považujem za dôležitú."

Vladimír Palko taktiež rád používa výraz pravda a vypichuje, že práve KDH je tou a v podtóne aj jedinou stranou, ktorá pravdivo pomenúva veci, za čo žne neraz len posmech. Ešte sa nenarodil a zrejme sa ani nenarodí politik, ktorý by hovoril pravdu a Vladimír Palko nie je žiadna výnimka. Stačí si zobrať napríklad jeho výrok o strieľaní šampanského na ukrajinských hraniciach a realitu hodnotenia plnenia schengenských kritérií. Sfušovaný tender na europasy, netransparentné nákupy napríklad striekačiek či áut z neho robia slovenského politika neveľmi, ak vôbec niečim, sa odlišujúcim od ostatných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Rozhodujúca je viera v idey, teda makropolitika, ale zanedbával som mikropolitiku"

Toto je jeden z najsvetlejších bodov, s ktorými Vladimír Palko minulý týždeň prišiel. Áno v otázkach makropolitiky bol výborný. Neváhal ísť protestovať aj na švédsku ambasádu, keď mal pocit, že pastorovi Ake Greenovi sa krivdí za jeho názory na homosexualitu. Alebo keď nepustil mafiánov na pohreb. V radoch jeho ortodoxných fanúšikoch tým vyvolal trvalý dojem, že vďaka týmto krokom môžu navždy pokojne spávať. Realita však bola horšia. Policajti zapletení do tušického prípadu zastrelenia detí pred očami ich starých rodičov sa ťahal až do Štrasburgu a policajti, ktorí odmietli v roku 2004 prísť na pomoc týranému, hoci boli požadani starostom, dostali len výčitku. S určitou mierou demagógie by bolo možné povedať, že keby si Vladimír Palko predstavil aké je to umierať, keď do tela človeku zarastajú špinavé ponožky, možno by venoval trochu viac času aj zmene policajných predpisov zvlášť keď rezorty vnútra a spravodlivosti dlhodobo patrili nominantnom KDH.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Žiadny mocenský zápas v KDH nie je a nebude"

Celý minulý týždeň nebol o voličoch KDH ale o členskej základni, ktorej Vladimír Palko vysielal signály, že nič strašné sa neudeje len sa "prinajhoršom" vymení predseda za prvého podpredsedu aj za cenu, že by sa taká funkcia musela vymyslieť. Ako prvý pochopil nezmysel tohto tvrdenia "ekonomický" podpredseda Július Brocka. Pri pozeraní na jeho výstupy typu - Akože nemáme zastrešenú ekonomiku?! Veď JA som ekonomický expert. - človek nevie, či ho má ľutovať alebo želať mu to. Do budúcna je ale otázka, že či ide len o čiste personálnu otázku, alebo KDH ústúpi od chimérickych nápadov ala sťaženie hypotekárnych úverov pre rozvedených ako prostriedku upevnenia rodiny. Ak chce KDH nabudúce uspeť musí zatriasť aj štruktúrami a osobami. Príbeh strán, ktoré dodnes žijú sen, že oni sú super ale teľa volič to nepochopil, by mali byť dostatočnou výstrahou.

"KDH sa bude vždy venovať aj témam, ktorým sa iní nebudú chcieť venovať. "

Demografická kríza, udržanie národnej identity v EÚ, zachovávanie európskej identity v strete s islamom, ochrana rodiny to sú témy, o ktoré podľa Vladimíra Palka nemajú iné strany zájem a preto budú agendou KDH ak bude on predseda. To je všetko pekné a možno aj žiadúce, ale ak nechce aby KDH stratilo akýkoľvek koaličný ideál, mal by sa vyvarovať podobných tvrdení o nezáujme iných strán o vyššie uvedené témy. Demografickú krízu budú musieť riešiť všetci. Takto to vyznieva len ako lacná predvolebná agitácia. Ďalej ak na inom mieste konštatuje, že strana má 8 percent istých a pri troche práce ich môže mať 15, tak je jasné, že veľká zmena sa odkladá do budúcna. Pričom nikto nečaká od KDH, že uzná právo na registrované partnerstvá, homosexaulitu bude považovať za vrodenú a nie osvojenú a liečiteľnú a pod. Len možno by pomohla lepšia komunikácia pri zdôvodňovaní jednotlivých krokov, čo je zas a znovu o markopolitike a mikropolitike. A úplny raj nastane, keď si až na úrovni predsedu strany uvedomia, že dôležitosť komunálnej politiky a prestanú s rozpravkou o rozdieloch celoštátnej a lokálnej politiky. Lebo potom končí mravnostný rozmer a prichádza na radu korytársky rozmer. Či sa to niekomu páči alebo nie, tak ako je potrebná cirkev, tak je potrebná aj strana, ktorá zastrešuje názory ľudí, ktorí sa riadi v živote kresťanskými a konzervatívnymi hodnotami. Roky 1998-2006 ukázali, že je možné, aby krajina nesmerovala len doľava a pri istej miere vzájomnej tolerancie prichádzajú aj nie najhoršie výsledky. Tak ako si Vladimír Palko dokázal vybudovať image najlepšieho ministra vnútra (aj keď v konkurencii Mečiar, Andráš, Pittner, Šimko, Tuchyňa, Hudek, Krajči to zas až tak ťažké nebolo), môže sa stať aj úspešným predsedom. S jeho povzdychom, že sa ocitol na prahu päťdesiatky a musí začať odznovu je možné ľudsky súcitiť. Ale ako politik si musí uvedomiť, že prichádzajú voliči, ktorým jeho boj proti komunizmu a čiastočne ani porážka mečiarizmu nič nehovoria. Voliči, ktorí používajú technológie úplne iným spôsobom, voliči, ktorí majú možnosť poznať vonkajší svet na vlastné oči (trebárs sa aj ísť pozrieť do Nepálu či Indie ako je to s tými jogínmi naozaj). A v tomto kontexte púha hra na škatule hýbte sa a priznanie si arogancie veľmi pravdepodobne nemusia stačiť na presvedčenie, že výmena pozícií priniesla aj novú dynamiku. Ostáva KDH len zaželať, aby ju priniesla. V konečnom dôsledku pre nás všetkých, ktorí by radi videli v najneskôr v roku 2010 súčasnú garnitúru na politickom dôchodku.

(medzititulky sú výrokmi Vladimíra Palka z rohovoru s Monikou Žemlovou - Palko: Áno, bol som arogantný. Mrzí ma to)

Róbert Dyda

Róbert Dyda

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu