Róbert Dyda
Nultý mail pre M. alebo 7 hodín pohody
Pôvodne sme mali spolu variť.
Už neadminujem blog SME. Zoznam autorových rubrík: Literárna bobopédia, Filmy a TV, Knihy, Blogospotne, Tie roky 80-te, Viditeľné mestá, Internet, Obuškom po hlave, Hviezdy a ich mýty, Poviedka na nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Dusný letný podvečer. Obloha, na ktorej celý deň pálilo slnko, sa pozvoľna mení na mliečnu. Vo vzduchu cítiť letnú búrku. Námestie je plné ľudí. Neponáhľajú sa veľmi, veď komu by sa chcelo v tomto teple. Cítim sa zvláštne osamotený, lebo som ďaleko od domova, navyše nerozprávam tunajším jazykom. Moja angličtina mi tu príliš nepomáha. Zrazu sa ozve niečo známe. Ten tón je blízky a maznavý. Už sa necítim tak cudzo. Vzduchom sa šíri Summertime. Mladá saxofonistka nás oboch univerzálnym jazykom spojila v jedno.
Keď som prechádzal z nórskeho Narviku smerom do Fínska, zastavil som sa na pol ceste v švédskom mestečku Kiruna. Ráno som sa prebral na to, že ma niekto hladí po vlasoch. Takéto prebudenie sa je samozrejme veľmi príjemná vec, avšak ak cestujete sami po svete, je to dosť neočakávané. Možno majú Švédi nejakým spôsobom zakódovanú prirodzenú milotu.
Keď som si robil plán, ktoré mestá navštívim, vychádzal som z toho, že by som chcel spoznať miesta, ktoré mali zaujímavú históriu, architektúru, alebo tam žili zaujímaví ľudia. Pri výbere Bolone, to bolo úplne jasné. Mesto prvej univerzity a Umberta Eca.
V časoch, keď sme platili ešte československými korunami a smerom k modrej lagúne prúdili každý víkend staré Karosy, vybral som sa aj ja navštíviť toto prapodivno-úchvatné mesto.
Vždy ma fascinovala hranica. Možno to bolo tým, že som ako ako dieťa vyrastal v časoch, keď ešte existovala železná opona, elektrické ploty a vojačikovia v strážnych vežiach, ktorí dbali na to, aby sme z toho raja nahodou neušli.